Málo bolo tých, ktorí pozorne počúvali, jeden sa sústredil na Umberta Eca, druhý na jesennú melancholickú pohľadnicu Ríma, slová a znamenia poletovali priestorom ako husacie perá, kde-tu sa usadili, vytvoril sa povlak a keď som sa koncom mesiaca rázne postavila a v členkoch mi zapraskali chrupavky, vedela som, že niekoľko z tých slov naozaj vo mne zostalo. Samozrejme, že ich zatajím a nikomu o nich nepoviem, zostanú znameniami večných hodnôt, nie vždy príjemnými pohnútkami a spomienkami na stavy duše, keď dni plynuli pomaly a počasie sa radikálne menilo, keď sme mlčky otáčali listy v kalendári, kreslili k obrázkom rastlín značky, do značiek sme ukrývali náš vzťah k zeleni, čo ja a medovka lekárska, čo my, esencie a fialové polia rozkvitnutej levandule. pokračovanie článku
Náručia plné mokrých uterákov, uteráky namiesto kvetov, rána so slnkom a občasnou hudbou, kyslé mandarínky s tenkou kožou, šľahačka v šálkach, Fidlikant na streche, Chopin. Deriem dni, aby som mala o čom hovoriť, deriem ich z kože a tie kože si neskôr zhromažďujem okolo seba. Obklopujem sa krokodílmi a jahňacinou, taškami a bielymi kožušinami, tie hrejú moje nohy, keď so slúchadlami v ušiach, sediac na posteli, počúvam češtinu Tomáša Špidlíka a nechávam sa znepokojovať. pokračovanie článku
Je tam prázdno, keď prichádzame, takmer prázdno, čašníčka by mala vymeniť bielym chryzantémam vo vázach vodu, obliecť si kabát a ísť si zapáliť, nech sa von chveje na celom tele, nech sa jej trasie ruka, nech sa po piatich minútach vráti a spýta sa čo si dáte? a my povieme, že cuba libre, pokoj a mojito a že to myslíme úplne vážne. Čašníčka je pekná, tenké pery a vínovočervené nechty, to sa nám hodí, dievča pekné ako obrázok, neprítomný barman s ľadovým nápojom v ruke, toto je scéna, ktorú si zapamätáme, hodina, dátum, svetlo sviečok, vosk, ktorý kvapká na dlážku a vždy je tu príliš tmavo na to, aby ho bolo vidno, vždy je tu tmavo, mäkko a opojne, tu by sme si mohli povedať tajomstvá a tváriť sa Mimoriadne, na tomto mieste by sme z tašky mohli vyloviť kúpené lístky do kina, Alica v krajine zázrakov, Onegin alebo Luskáčik. Áno, toto je scéna, ktorú si zapamätáme, niekoľko kociek ľadu v pohári, nerozoznateľná farba slamiek a očí barmana, neviditeľná jazva na lakti dievčaťa, hudba z Fridy alebo z ktorejkoľvek horúcej juhoamerickej telenovely, to teraz nie je podstatné, nech sa v náš mieša Kuba s Mexikom, Argentína s venezuelskými pralesmi. pokračovanie článku
Myslela som si, že hore bude blato, ale bol sneh a na snehu ľad, aj na chodníkoch ľad, pleso zapadnuté snehom, pleso ako plocha pre krasokorčuliarov, pre tanečnicu v kožušinovom kabátiku s diamantami v ušiach. Jej úzke legíny by pritiahli bežkárov, sadli by si na lavičku pod jedľu a chlípali by horúci čaj, skúmali by tanečnicu na ľade, jej tvár, jej boky, jej korčule a mysleli by na dôležité ošúchané príbehy starých miest, týchto miest, príbehy o jaskyniach v doline, o vyšívaných obrusoch a hranolkách, muži a ženy z Litvy kupujú píšťalky, v aute vypisujú pohľadnice a tu, tu pri plese hľadáme márne v januári ruských krasokorčuliarov a kačky, sú tu len stopy vydry, len ticho a prázdno, paradoxne prázdno. pokračovanie článku
Je január, jeme banány, sneží a prší, čítam celý deň, čítam neustále, až ma bolí hlava. Nenosím tepláky, neznášam ich, sestry sa pýtajú, či sa mi dobré leží v sukni, či ma netlačí opasok, či mi nevadí očko na pančuche. Nie, nevadí, nemyslím na to, lebo si čítam. Žo Langerová, Dominik Tatarka, blogy, časopisy. Zmena polôh v posteli, naprávanie vankúša, gauč, posteľ, kuchyňa, vaňa, občasné bozky a objatia, ponúkame si navzájom informácie a vedel si že? a počul si že? a vieš čo?, vystatujeme sa tým, čo dávno vieme, ponúkame nový obal, inú verziu. Písať by bolo treba každý deň, také bolo predsavzatie, no nie každý deň sa dá, nie každý deň sa chce. Radšej dávam prednosť okamihovému ničnerobeniu alebo sa len tak flákam a fotím a ak vystihnem fotkou moje vnútro, pocit, atmosféru, tak som celá bez seba. Ešte 10 rokov a budem vedieť obrazmi vyjadriť seba. Ešte 10 rokov a budem vedieť písať. Ešte desať rokov a budem mať 33 a tí ktorí majú teraz 33 budú mať 43 a všetci budeme predstierať, že sme stále odvážni a mladí, že máme pekné telá a vyspelé duše. 33, to sú Kristove roky, je trúfalé očakávať zrelosť? pokračovanie článku
Každý deň organizujem oslavy. Aj s balónmi a konfetami. 23 rokov, sever SR.
