Skúsme to, za pokus predsa nič nedáme!

Autor: Kristína Vlčková | 8.12.2015 o 1:48 | Karma článku: 5,35 | Prečítané:  173x

Pár hodín dozadu a sedím si na gauči v londýnskom byte. Teraz? Ležím v posteli slovenského domu a obzerám sa navôkol. 

Vrelá vďaka možnosti cestovať a v priebehu pár hodín sa tak možno ocitnúť v úplne inej krajine, medzi ľuďmi inej národnosti, započúvať sa do melódie cudzieho jazyka a vidieť aj to čo vo svojej domovine nenájdete. 

Poznáte to však ako sa vraví - tradičné anglické počasie či večne sa sťažujúci slovenský národ. Nie, typické anglické počasie som nezažila, resp. sa mi vyhlo oblúkom a lepšie počasie som si ani priať nemohla. A áno, večne sa sťažujúci slovenský národ. A hľa tu sa sa to všetko začalo a aj skončilo. Pre teraz. 

Pristávame, už len pár minút a som nohami na slovenskej pôde. Posledné fotky s novo objavenou starou spolužiačkou zo strednej a novo spoznaným spolucestujúcim v lietadle a rýchlo utekáme do autobusu, ktorý nás odvezie max päť metrov bližšie k letisku. Čo sa dá na tomto všetkom a za tak krátky čas pokaziť? Nespokojný Slovák? Presne tak. 

Cesta, krátka to cesta, v autobuse po pristáti sa niesla v duchu nespokojného a sťažujúceho sa cestujúceho. Na čo sa to ten slovenský národ hrá?  Následné čakanie v rade ako posledná zastávka k mojej batožine..Na konci rady znudená, zmorená zamestnankyňa slovenského letiska. Ani ďakujem, ani páči sa, nie to ešte také klišoidné ako dobrý deň, dobrý večer, dovidenia. Zbytočné? Pravdepodobne. 

Prečo keď sa to dá robiť inak v Anglicku, nedá sa aj na Slovensku? Úprimne, aj napriek zlej skúsenosti s indickou komunitou žijúcou v Londýne sa mi tam nestalo (možno som mala iba šťastie alebo bola v dobrom čase na dobrom mieste), aby som mala s takýmto niečím problém. Neviem kde som? Spýtam sa, ochotne, s úsmevom na perách mi vždy všetci poradili. Pustím človeka v metre, aby si sadol. Ďakoval mi ešte aj počas toho ako vystupoval. Kupujem si lístok na London Eye a nerozumiem čo sa ma chalan pýta? Nič to, nevadí, pochopil, spýtal sa ma milo ešte raz a následne zisťoval odkiaľ som. Slovakia? ou yeaah, I know it, I have friends there. Really nice country. Niekto do mňa omylom drgne? Otočí sa a ospravedlní sa. V čom to je? Veď oni nie sú predsa o nič horší a ani o nič lepší než my a aj napriek tomu je ten rozdiel citeľný? 

Nechápte ma zle, Slovensko ľubím, je to moja domovina a vždy to bude pre mňa ten môj pravý a skutočný domov bez ohľadu na všetko, ale...naozaj? Je to na svete (na Slovensku) také zlé, aby sme sa museli sťažovať a dávať jasne najavo, ako strašne sme TU "radi", ako strašne nám je TU "dobre" a podobne? 

Svet je taký aký si ho spravíme, tak prečo si ho nespraviť krajším a srdečnejším miestom pre život? Začníme od seba a ďalej sa to už rozšíri. Myslíte, že to je naozaj také ťažké? Nemyslím. Úsmev, nájsť si aspoň jednu vec, za ktorú ste v živote vďačný, tešiť sa z maličkostí, ďakovať za každý ďalší deň či ZDRAVIE, ktoré nie je samozrejmé. Tých vecí je predsa toľko, tak čo nám bráni?

Skúsme to. Za pokus predsa nič nedáme. 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kto bude na Vianoce dokladať tovar? Firmy nevedia nájsť brigádnikov

Vo väčších mestách ponúkajú brigádnikom aj štyri eurá za hodinu, ale nikto nemá záujem.

PLUS

Anton Zajac: Šancou pre Slovensko je nová, slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu.

TV

Ministrov žiadajú, aby si už neuťahovali z Johnsona

Podporovateľ brexitu s tým nemá problém, podľa Theresy Mayovej je to nedôstojné.


Už ste čítali?