Don´t give up! Fight for your right

Autor: Kristína Vlčková | 10.11.2015 o 0:59 | Karma článku: 3,73 | Prečítané:  206x

O veciach treba písať kým sú čerstvé a viete ich tak zreprodukovať čo možno najdôveryhodnejšie. Tak píšem, aby sa nezabudlo...  

Včera som si odrobila svoju poslednú službu. Ako to? 

Ako som písala, šéfovia si už za mňa (môžeme povedať - poza môj chrbát) našli náhradu. Čakalo sa iba na to, kedy dievča oznámi, že príde. AVŠAK...

Včerajšok (nedeľa) začala pokojne. Raňajky, po nich som sa vrátila do svojej izby a zhruba o 11-tej hodine to začalo. Počujem klopanie na moje dvere, otvorím a predo mnou stojí moja indická šéfka v pyžame, očividne rozospatá a oznamuje mi nasledovné: Kristína, nové dievča je už na ceste, takže sa musíš vysťahovať. Vravím si, ojojoooj zábava začína. Vravím jej, odhodlane, pomerne drzo, že sa nemienim dnes sťahovať, pretože dnes normálne, podľa dohody pracujem, tj. som stále jej zamestnanec a mám právo zotrvať vo svojej izbe. Nie, musíš sa vysťahovať, ona je už na ceste sem a môže tu byť každú chvíľu. Nie, nesťahujem sa, mali ste mi dať vedieť vopred, že príde, nie takto, je to neprofesionálne a navyše ste museli vedieť, kedy máte očakávať jej príchod. Nie, nevedeli sme to, teraz mi volala, zobudila ma a hovorí mi, že je na ceste sem, musíš sa vysťahovať. Nie, nesťahujem sa nikam. Je to nefér voči mne. Povedzte jej neh príde zajtra alebo ju presťahujte do izby, do ktorej chcete dať mňa, pretože ja sa nikam nesťahujem. 

Po piatich minútách očividne nikam nevediaceho rozhovoru si hovorím, OK, presťahujem sa, ale potrebujem dve veci - aby mi šéfka napísala list potvrdzujúci, že som tu pracovala, aby som mohla dostať svojej NIN (national insurance number) a vec druhá, neboli mi vyplatené všetky peniaze, takže chcem ich doplatenie. Šéfkin výraz hovoril za všetko a vedela som, že nastane ďalší problém. Reakcia typu - vyplatili sme ti všetky peniaze ma neodradila. Alibisticky povedlaa, že sa musí porozprávať s ďalším šéfom - jej manželom a dá mi vedieť. O pár minút mi klope na dvere znova a vraví mi, nie, vyplatili sme ti všetko tak ako malo byť. Ok, poďme sa na to pozrieť. 

Prišla som sem - do indickej komunite v Londýne - dňa 14. októbra - písala sa streda. Šéf sa ma spýtal či som unavená, bola som, tak mi milo navrhol, aby som si šla odpočinúť. Ok, učinila som tak. 

Začala som teda pracovať na druhý deň - 15. októbra - štvrtok od 15-tej hodiny ako mi v prvý deň povedali. Sumarizujme si to teda - prvý pracovný deň bol 15. októbra a môj posledný deň bola nedeľa 8. novembra. Vyplatené mi boli dve mzdy - tj za dva týždne - logicky teda chýba týždeň a zopár dní k doplateniu. Vravím to šéfke, pokojným tónom a následne to prišlo - Nie Kristína, prvé dni od štvrtka do nedele si mala trainig - tj za to peniaze nedostaneš. Vopred pripravená, pretože som sa na to pýtala svojej slovenskej agentúry - jej odpovedám, že nie. Peniaze mi majú byť vyplatené, nikto mi nepovedal, že tréning je zadarmo a navyše tréning prebieha inak než aký bol v mojom prípade - tj šéf bol so mnou maximálne hodinu, ukázal veľmi základné veci a po zbytok večera som ho videla len zopárkrát a to iba preto, lebo som ho naháňala keď som niečo nevedela alebo mala nejaký problém plus párkrát prišiel, spýtal sa či som ok a následne odišiel. Oponujem šéfke, že takto tréning prebiehať nemá. Kristína, keď si prišla, nič si nevedela, museli sme ťa zaučiť. Ok, to chápem, ale mali ste ma informovať o tom, že to je zadarmo. Nie, to ti mali povedať v agentúre. Nie, nepovedali. Boli ste tu vy, tak nevidím problém, aby ste mi to neoznámili vy. Druhá vec, ktorú na svoju obranu alibisticky použila bola nasledovná: Nemohli sme pri tebe stáť celý večer a hovoriť ti čo robíš zle. Namietam - Nie, práve to ste mali robiť, pretože o tom tréning je a keby sa tak stalo tak sme sa mohli vyhnúť mojim ďalším chybám, ktoré som robila, lebo som nevedela čo treba robiť. Chyba je v komunikácii, mala ti to agentúra povedať - áno, máte pravdu. Celý tento trip je chyba v komunikácii. 

Vravím si, ok toto zase nikam nevedie, o týchto dňoch počas ktorých som mala "tréning" sa porozprávam ešte raz s agentúrou a vyriešim si to sama. Stále však chýba zaplatiť jeden týždeň. Po ďalších piatich minútach nezmyselného rozhovoru mi nakoniec šéfka len tak btw povie, však ty ale dostaneš zaplatené zajtra (v pondelok) - pondelky sa vždy vypláca predošlý týždeň. Mohla si mi to povedať na začiatku a mohli sme sa tomuto vyhnúť. Prečo to nepovedala rovno? Všetci si vedia domyslieť. 

Vysťahovala som sa z izby, stiahla periny a odišla. Viac nebolo v mojej povinnosti spraviť. Odovzdala som kľúče novej zamestnankyni a odišla na nové miesto - k londynskému kamarátovi. 

O piatej mi začala služba - vravím si, že nedám na sebe nič poznať a to, že sa oni správajú neférovo (použila by som iný výraz, ktorý by to vystihol expresnejšie) neznamená, že ma uvidia v návale hnevu, takže čím neférovejší boli oni, tým vysmiatejšia som bola ja. Predsa len - prečo si kaziť posledný deň v práci ľuďmi, ktorí za to nestoja? 

Zvláštnosťou však počas celej mojej služby bolo to, že môj šéf bol so mnou po celú dobu mojej služby - na tréning je predsa len trochu neskoro, avšak keď padla 10-ta hodina večerná to z úst môjho podguráženého šéfa prišlo. So what´s the problem? To sa pýtaš ty mňa a teraz? Naozaj? trochu neskoro. Vieš Kristína, mám 40 rokov, x rokov robím v hotelierstve, mám odhad na ľudí, viem čo môžem od nich očakávať a podobne. Pointa rozhovoru - osočiť moju osobu a spraviť zo mňa tú zlú zamestnankyňu - Spala si so zákazníkom, videl som ťa nahú a navyše mi xy písal na facebooku (Mark Zuckerberg by mal určite radosť, keď jeho dietko spomíname) a sťažoval sa na teba, že si ho stalkovala, a nabádzala na sex. :D:D:D O tom, že ma videl nahú môže tak akurát snívať, moje intímne partie neboli počas tohto londýnskeho obdobia nijak porušené, narušené ani zneuctené a stalkovanie či nabádzanie niekoho na sex nemám v povahových črtách, takže o čo gou? 

Dvaja kamaráti ma ťahajú z pubu preč, pretože vedia, že to nikam nevedie. Ako odchádzame, šéf uteká za nami a kričí ešte bohvie aké nepekné veci ďalej. 

Spím ťažko, prehadzujem sa, nakoniec sa to však podarí a vravím si, že to bude pokojný deň.

Bol. Avšak iba do chvíle kým som si neprišla pre svoju výplatu tak ako sme sa dohodli - bol predsa resp ešte stále nejakú tú chvíľu je pondelok. V bare sa cítim neisto, nekomfortne, nepatrím tam už viac, všetko mi je cudzie, chcem svoje peniaze a odchádzam. Prichádza šéfka, slušne jej vravím, že by som chcela svoje peniaze. Musím ísť za xy (manželom). Čakám. Päť minút, desať minút...Nič. Opäť prichádza. Vravím jej už trochu nástojčivejšie, že stále čakám. Kristína, nemám čas, choď za xy do karavanu. Požiadala som ťa aby si to vybavila, dobre si vedela, že dnes prídem, sama si to predsa povedala, že mi dnes dáš peniaze. Kristína nemám čas, choď za xy do karavanu. Idem. Obe svetlé v karavane zapnuté, klopem...jedenkrát, dvakrát...päťkrát..hlasnejšie..nič. Odchádzam naspäť do baru. Kamaráti ma povzbudzujú neh to skúsim ešte raz. Idem naspäť a skúšam. tentokrát klopem už ráznejšie, nenechávam sa odradiť, avšak už je iba jedno svetlo rozsvietené a záves zatiahnutý. Nikto nič. Odchádzam naspäť do baru, zase, a vyhľadávam šéfku. Kuchyňa - opisujem jej situáciu a vravím jej, že nemám čas tu čakať na svoje peniaze. Nemám čas, musím variť pre zákazníkov (myslím, že vtedy akurát dovarila, ale to len tak btw). To ma nezaujíma, mala som prísť dnes, som tu, chcem svoje peniaze. Čo mám teraz podľa teba robiť? Príď zajtra. Nie, neprídem, som tu dnes. Dovar a počkám ťa v bare. Nie, keď dovarím musím umyť riad :D Ok, nevedie to nikam, odchádzam a idem skúšať šťastie do karavanu - tentokrát už radšej nie sama. Klopem,  na prekvapnie sa dvere otvoria na prvýkrát a z nich výjde šéf nahnevaný a kričí na plné ústa: who the fucks knocking on the door? I am not paying you so fuck off

Odchádzame!

Ako som sa dopočula, som a gold digger. Ak chcem len to čo mi právom patrí, tak okej, neh som pre nich čo som - šľapka, ide mi iba o peniaze. okej then. Ešte že ma netrápi čo si takíto chorí ľudia o mne pomyslia. 

Vzdávať sa však nemienim. Je mi ľúto :D Čo bude ďalej? Nechávam sa prekvapiť

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kto bude na Vianoce dokladať tovar? Firmy nevedia nájsť brigádnikov

Vo väčších mestách ponúkajú brigádnikom aj štyri eurá za hodinu, ale nikto nemá záujem.

PLUS

Anton Zajac: Šancou pre Slovensko je nová, slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu.

TV

Ministrov žiadajú, aby si už neuťahovali z Johnsona

Podporovateľ brexitu s tým nemá problém, podľa Theresy Mayovej je to nedôstojné.


Už ste čítali?