reklama

Otvorená, úprimná komunikácia..prosím

Na margo predošlého blogu - hovorme veci tak ako sú - som sa rozhodla napísať ďalší blog, tentoraz o tom čo sa v mojom živote udialo za posledné dni.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Pracovanie v indickej komunite má svoje výhody, avšak, ako zisťujem, aj svoje nevýhody. Bližšie by som sa chcela pozreť práve na spomínané nevýhody. Avšak chcem upozorniť, že to čo sa udialo mne, nemusí sa nevyhnutne udiať každému. Make it clear..

Vianoce sa blížia. Sviatok vianočný je pre (takmer) každého dôležitým obdobím v roku a radi ho strávime práve s najbližšími. Nie je tomu inak ani u mojich šéfov - cítia to rovnako. Tu sa však vyskytol problém, ktorému sme sa (obe strany) mohli v pokoji vyhnúť, keby sme spolu otvorene komunikovali a to už od začiatku. Čo sa udialo? 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ako som spomínala, Vianoce sú obdobím kedy sa môže celá rodina v pokoji zísť a užívať si tak spoločné chvíle. Čo to však znamená pre mňa, keď sa moji šéfovia rozhodnú vrátiť sa späť domov do Indie a to v období od 20. decembra do 16. januára? Ako som zistila, problém je jednoduchý. Podnik, resp. pub a hotel nemôžu fungovať, pokiaľ tu nebude kompetentná osoba, ktorá by ho mohla viesť. Ja, ako človek, ktorý je tu tri týždne aj s cestou to pochopiteľne byť nemôžem, keď som nikdy nič podobné nerobila, neviem nič o tom ako viesť hotel či pub, viem len tie základné veci (ktoré sa stále učím za pochodu), tj. ako čapovať pivo, ako sa robí shandy, čo znamená, ked mi niekto povie, že chce fosters with top a podobne. Som tu už tri týždne, takže už sa viem čo to zorientovať, ale každý deň sa nájde niečo čo ma prekvapí. Pochopiteľne. Prácu barmanky som predtým nikdy nerobila, takže je pochopiteľné, že veľa vecí neviem a robím chyby. AVŠAK zdá sa niekomu, že takémuto človeku ako ja môžete zveriť run celého podniku a hotelu? Odpoved je pre všetkých jednoznačná. NIE. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Poďme však od začiatku.

Môj príchod sem bol spontánny, na poslednú chvíľu. Po neúspešnej práce v Devone, krátkom zotrvaní v Bournemouthe mi agentúra našla prácu v Londýne. Vravím si, som mladá, treba vravieť príležitostiam áno, ak sa naskytnú, takže prácu v Anglicku (dopredu som nevedela čo budem robiť) som zobrala okamžite. Musela som sa rozhodovať rýchlo, pretože ako mi bolo agentúrou povedané, ak neprídem hneď na druhý deň, túto prácu môže prevziať niekto iný a ja sa budem obťažovať so svojím príchodom zbytočne. Prišla som, prekvapená kde najbližšie týždne zložím svoje kufre, všetko som predýchala pomerne rýchlo a bola som rada, že sa mám kde zložiť. Deň príchodu prebehol rýchlo, krátke zotrvanie, lúčenie sa s host family v Bournemouthe, cesta z Bournemouthu na Heathrow airport a odtiaľ do mesta zvaného Southall, chvíľkové stratenie sa v meste, nájdenie správnej cesty a správnej adresy. Bola mi ukázaná izba, spýtali sa ma či som hladná, s nadšením jedlo prijala a zbytok večera preležala. Predtým som sa spýtala čo mám robiť, bolo mi povedané, že môžem oddychovať, a začnem na druhý deň o tretej. Ok, chápem, idem oddychovať a zajtra začnem. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Druhý deň. Zobudím sa pomerne zavčasu, kľúčami, ktoré mi boli pridelené otváram dvere do pubu a nikde nikoho. O pár sekúnd príde ubytovaný hosť, ktorý by sa rád odhlásil a potrebuje vyplatiť peniaze. Nie, neviem čo treba robiť, číslo, ktoré som mala bolo číslo do pubu, takže sme sa nikam nedovolali. Po krátkom tápaní sme zistili, že moji šéfovia bývajú vedľa hotela v karavane. Problém solved. Šéf mi spravil raňajky, postaral sa o hosťa a ja som šla na prechádzku spoznať tunajšie mesto. 

15-ta hodina. Pripravená začať. Šéf mi ukázal, ktoré pivo je ktoré, ako sa pivo čapuje, ako sa následne charguje a pár drobností okolo toho. Ostal so mnou hodinu a po zbytok večera som ho videla iba vtedy, ked som ho potrebovala nájsť, keď som niečo nevedela. Takto to fungovalo každý deň. Prvý deň som zatvárala podnik sama. Prebehli ďalšie dni v rovnakom znení, do toho som zistila čo to viac o drinkoch a fungovaní hotela. Od pondelka do piatka sme otvorení od 15-tej do záverečnej tj do 23-tej. Sobota day off a nedeľa od 17-tej do 22-hej. Samozrejme, niekedy sa môže stať, že zostanem aj po záverečnej a podobne. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Po vyše týždni sa začali vynárať na povrch ďalšie veci - stredy a piatky sa tu konajú (ako som už v predošlom blogu spomínala) privátne party - dievčatá, polonahé, tancujúce a robiace radosť platiacim mužom. Šéf sa ako väčšina správnych šéfov stará primárne o tržbu, nevynímajúc situácie, kedy si rád dosiahnutú tržbu potajme prisvojí a podobne. Ok čo dalšie zistím časom? Nechávam sa prekvapiť. 

Kristína, takto nemôžeš čapovať Guiness, robíš to zle, kontroluj si koľko komu vyplácaš a kto ti aké peniaze dáva, si tu nová, ľudia ťa budú chcieť oklamať (áno, som síce nová, ale nie sprostá), Kristína, toto si zle skasírovala, chýba vyše 80 libier, ak sa to stane nabudúce, strhneme ti zo mzdy, Kristína, tomuto nemôžeš dovoliť, aby zaplatil neskôr a podobne. Človek sa učí za pochodu, všetko sa za jeden deň naučiť pochopiteľne nedá. Snažíte sa ako najlepšie viete, čo to si už aj pamätáte, viete čo pijú štangasti, viete, že keď je futbal al. pred šiestou je happy hour, tj drinky sú lacnejšie a podobne. 

Do toho Vás niekoľkokrát nečakane zobudí šéfka s tým, či by ste jej pomohli upratať izby. Samozrejme, nedovolím si odmietnuť aj keď to nemám v popise práce, vravím si však, prečo nepomôcť. Určite to je výnimočné. Nie. opakovalo sa to pravidelne, príplatok k mzde za upratovanie nie je, menej odrobených hodín za upratovacie hodiny navyše? nie. 

Prišla som sem v stredu. Od štvrtka som pracovala, v sobotu mal byť day off, avšak nebol, pretože sa zaúčam a deň voľna budem mať až tú dalšiu sobotu. Ok, pravdepodobne to takto funguje si vravím. To zvládnem. 

Nasledujúci utorok po sobote ma zaskočil telefonát od šéfky o 10tej hodine večernej, počas mojej služby, s tým, že zajtra mám voľno a v sobotu musím pracovať. Dôvod? Halloween paaarty. Vravím nie, malo mi to byť oznámené skôr, už mám program. Nie, Kristína, musíš pracovať, robíme halloween party pre zákazníkov. Ok, pracujem. Ďalšie voľno bolo za pochodu samozrejme zmenené a prečo? V štvrtok pri raňajkách mi šéfka len tak btw oznámila, že zajtra (tj piatok) mám deň voľna a v sobotu musím pracovať. You must be kiddin´me. S takýmto prístúpom si ťažko viete niečo naplánovať za pochodu. Vyslovene ju žiadam, aby mi takéto veci oznámila včas dopredu. Bonus. Zajtra máš voľno, ale mohla by si pomôcť s upratovaním? Rozospatý človek je rázom hore. Vravím si, toto je asi nejaký blbý žart. Tomorrow I have day off but I should clean rooms with you? Really? Jop, ale neboj, to je tak na hodinu. So značnou chorobu som sa premáhala, aby som jej slušne povedala, že uvidím ako sa budem cítiť večer. Ok, let´s go. V ten istý deň sa ma pýtala - a teraz sa blížim k pointe celého blogu - ako dlho tu plánujem zostať a len tak btw mi zase oznámila, že na Vianoce odchádzajú. Robia tak každý rok. Odpovedám jej, že plán bol a stále je tri mesiace, takže to vychádza na január, ale premýšľala som, ak to je možné, odísť na Vianoce - zobrať si tri dni off a ísť navštíviť priateľa do Nemecka. Neivem či to je možné, zistím a dám ti vedieť. Rovnako mi povedala, že počas ich neprítomnosti tu logicky niekto musí byť, kto to bude viesť. Celá konverzácie sa niesla v duchu, že ak tu chcem zostať, tým človekom budem ja. 

Na druhý deň mi oznámila, že nie je možné vziať si tri dni voľna. Ok vravím, rozmyslím si to a dám jej čo najskôr vedieť. Kamarát z baru ma uisťoval, že sama tu určite nebudem, bude tu niekto to bude run podnik a celý business. Ok vravím si, prečo tu teda neostať aj počas Vianoc a po Vianociach, keď sa vrátia, odísť. Medzitým som zistila skutočný dôvod zmeny mojho day off - tým dôvodom boli pohovory, ktoré si šéfovia naplánovali s potencionálnymi kandidátmi na moje miesto (takže event súvisiace s alkoholom sa nekoná..). Včera mi zase pri raňajkách bolo oznámené, že hľadajú človeka, ktorý to tu bude celé viesť a potrebujú ho zaučiť čo najskôr - čo v preklade znamená, Kristína, ak nájdeme človeka, musíme ho zaučiť, tj. musíš sa vysťahovať zo svojej izby a všetky tvoje zmeny bude mať on. Žiadne informovanie dopredu nie je očividne z ich strany potrebné. Vravím a čo mám teraz robiť? Prišla som sem na tri mesiace pracovať a teraz? Nie je dobré mi takéto veci oznamovať za pochodu, najmä nie pri raňajkách, pretože vnímam realitu iba napoly, ale okej, zas ma realita prefackala. Môžeš ísť robiť do iného podniku, kt. vlastní ten istý majiteľ (nie, sťahovať sa nebudem), môžeš tu ostať, nikto ťa nevyháňa, môžeš robiť v nedeľu namiesto jednej dievčiny (namiesto šiestich dní su razom len jeden plus spomínaná dievčina o tom samozrejme nemá ani páru) plus môžeš zobrať upratovacie zmeny (nie, nemám záujem, pre mňa je to krok späť) alebo sa spýtaj xyz o prácu, určite pre teba niečo bude mať. Nahnevaná odpovedám pokojne ako len viem, že som sem neprišla aby som sa zase sťahovala do iného podniku alebo robila upratovacie služby alebo sa pýtala cudzích ľudí o prácu. Takéto veci museli vedieť skôr, bohužiaľ nikto si ma prvé dni neposadil a nepovedal ako to funguje, všetko sa mení za pochodu. Ok čo dalej? Rozprávam sa o celej situácii s kamarátom z pubu, ktorý mi hovorí - nie, určite si to zle pochopila, oni predsa nemôžu po tebe chcieť, aby si v období ich neprítomnosti viedla biznis. Určite ste sa nepochopili a môžeš tu ostať. Ok vravím si, prídem, porozprávam sa s nimi. Prišla som, to, že nemali čas tak nad tým sa nezastavujem, ok neskôr sme sa konečne stretli a na rovinu sa pýtam - ak tu zostanem počas Vianoc, bude tu so mnou niekto kto to bude viesť? NIE, BUDEŠ TU SAMA. TJ musíš robiť paperwork, vymieňať barely, objednávať alkohol, vybavovať ubytovanie a podobne. pre istotu sa pýtam trikrát, ok chápem to správne, že keď tu zostanem, musím to robiť sama? Áno, nikto tu s tebou nebude. 

Po krátkom rozhovore s kamarátmi z baru sme zmätení. Prečo? Im bolo povedané niečo iné ako mne, tj. keď sa vyslovene pýtali či tu budem sama al. tu bude niekto kto to bude celé viesť, obdržali opačnú odpoveď ako práve ja. Zmätení sme všetci, pravdepodobne okrem šéfov, ktorí v tom majú, aspoň podľa nich, jasno. Neskôr v ten večer, som sa snažila o komunikáciu. Ok, mali by sme sa otvorene o všetkom porozprávať, byť úprimný k sebe a vyložiť karty na stôl. Očividne sa niečo deje, cítim to už prvých dní, keď som sa snažila s nimi o tom rozprávať tak problém som videla očividne iba ja. Vravím im, rada by som tu zostala, ale je pochopiteľné, že viesť to tu nemôžem a nerozumiem prečo druhým bolo povednaé niečo iné ako mne. Kristína nepočúvaj xyz, oni nevedia čo ropzrávajú. Kristína is not capable to run business. Ok, preto si nájdime človeka, kt. rýchlo do toho zaučíme..Áno, to dáva väčší zmysel predsa. Jasne sa včera pýtam ako dlho tu môžem zostať. Promptnosť ich reakcií má zaskočí vždy, bohužiaľ nie v dobrom. Neviem ti povedať, našli sme jedno dievča, ktoré by malo záujem, ale vyjadrí sa až v nedelu (zajtra). Vravela, že by mohla nastúpiť už od budúeho týždna a keď sa tak stane, musíš sa vysťahovať. BTW vysťahovať sa do inej izby, za ktorú si budem musieť pravdepodobne platiť, ak sa o tom dozvie majiteľ. Ok, takže je možné, že od budúceho týždňa nemám pracu? Chápem to správne? áno. uvidíme v nedeľu ako sa dievča vyjadrí. 

Korektnosť obišla toto miesto na míle ďaleko. Feedback na moju prácu a pôsobenie tu som nedostala. Jasne som žiadala o otvorenú komunikáciu, kde by sme si povedali ak robím niečo zle, ak im nevyhovujem ako človek, alebo majú iné predstavy o mojej práci a podobne. Nie, sme s tebou spokojní. Áno, z tohto dôvodu robíte veci poza tvoj chrbát a dávame ti všetko vedieť na posldnú chvíľu. Dnes sme sa mali rozpráva. Nerozprávali sme sa. Načo aj. Všetko je vyriešené. 

Problém v tomto všetkom, aspoň podľa mňa, je v nedostatku komunikácie a profesionálneho prístupu. To, že sa pracuje na halloween vedeli od začiatku, mne to bolo oznámené pár dní pred halloweenom, to, že tu na Vianoce nebudú som zistila tento týždeň..

Teraz sú moje možnosti nasledovné: zotrvať tu, pracovať jeden deň v týždni (kt. mimochodom aj tak nie je istý, kedže ten deň robí niekto úplne iný), zobrať upratovacie služby, žiadať iné umiestnenie od agentúry (zase), ktorá by mi ho po správnosti mala poskytnúť, keďže tu by som mohla vykonávať prácu, ktorú v popise práce nemám - run a business, ísť naspäť na Slovensko. 

Premiestňovať sa na druhé miesto, v priebehu dvoch mesiacov by som tak bola na troch miestach kvôli práci,...neviem či to je predstava, ktorá ma momentálne láka, pretože nikde nie je záruka, že sa nestane niečo podobné ako v Devone alebo tu v Londýne. 

Zajtra je múdrejšie večera...

Obrázok blogu
Kristína Vlčková

Kristína Vlčková

Bloger 
  • Počet článkov:  16
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Šťastie, pokoj, rovnováha, pokora. Viac mi od života netreba. Síce stručne pomenované, ale niekedy je menej viac :) Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu