Učím sa..stále sa učím

Autor: Kristína Vlčková | 4.11.2015 o 1:54 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  154x

Keď si už myslím, že viem ako to v živote chodí, čo je správne a čo nie, v zápätí na to príde niečo čo ma presvedčí o opaku. 

Ako napríklad moja práca v Anglicku. Po predošlom zamestnaní som asi rozmaznaná, pretože tam chválou voči mojej osobe nešetrili. Tu? Počúvam viac toho zlého ako dobrého, avšak pýtam sa samej seba čia chyba to je? Som zlý zamestnanec alebo len zamestnávateľ nevie oceniť moje kvality ako barmanky? 

Podľa mňa je pravda niekde uprostred. Môžem to hádzať na šéfovu vinu..Môžem. Na väčšinu prípadov, ktoré sa udiali, by to s nadhľadom aj sedelo..AVŠAK. ako sa v múdrych motivačných knihách s tématikou osobnostného rastu píše - treba sa na veci pozerať aj z inej perspektívy, zobrať si z toho ponaučenie, spraviť veci inak, lepšie a NIE hneď zatrpknúť, hodiť vinu na druhého a zo seba spraviť úbožiaka. ÁNO, tieto múdre knihy majú niečo do seba a snažím sa na to pozerať z inej strany. 

Niekedy mám však naozaj chuť hodiť všetko za hlavu a len byť, bez výčitiek, len si tak existovať vo vlastnom svete, kde som ja tá najlepšia. Takto to však nefunguje. Aspoň určite nie z dlhodobej perspektívy. Čo ma však zaujíma čo ľudí motivuje ďalej pokračovať, zotvrať v ich snažení a nevzdať sa. Čo je ten faktor? Viera, že všetko bude nakoniec dobré, že sa zadarí? 

V Grécku už nejaký ten čas panuje kríza. Všetci dobre vieme. Tu v Londýne som spoznala muža (tridsaťročný), ktorý sa už od júna snaží nájsť prácu v Anglicku. Dnes som sa ho spýtala či pripúšťa možnosť vrátiť sa späť do Grécka a hľadať si prácu tam. Odpovedal rýchlo a jednoznačne, že nie. Túto možnosť nepripúšťa. A tak sa z tohto dôvodu v Londýne presúva z jedného miesta na druhé a skúša šťastie kde sa len dá. Je vyčerpaný, pod stresom a s nejasnou budúcnosťou. Ako dlho to zvládne? Kedy si povie dosť a zvolí tú možnosť, ktorú si momentálne nepripúšťa? Muž, mladý, šikovný a schopný, ktorý však nevie čo bude a preto je jeho priorita orientovaná na nájdenie si práce a domova. 

Je statočný, z jednej strany ho obdivujem a z tej druhej mi ho je trochu ľúto, pretože sa nedostavuje taký výsledok aký by chcel, ale zotrváva v snažení a to je hlavné. 

Treba si ujasniť priority. Aké sú tie moje? Včera som sa vydala na cestu "šťastnej" 27-čky, bez detí či manžela, snúbenca, bez hypotéky či zasadaného stromu. Som slobodná a všetko mi je otvorené. Teraz ide primárne o mňa, moje sebauspokojenie, zdokonalenie sa, tak idem na to - na cestu sebarozvoja ako som vždy chcela. Určite s nejakými tými chybami, ale nie so zatrpknutím. Let´s go! 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kto bude na Vianoce dokladať tovar? Firmy nevedia nájsť brigádnikov

Vo väčších mestách ponúkajú brigádnikom aj štyri eurá za hodinu, ale nikto nemá záujem.

PLUS

Anton Zajac: Šancou pre Slovensko je nová, slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu.

TV

Ministrov žiadajú, aby si už neuťahovali z Johnsona

Podporovateľ brexitu s tým nemá problém, podľa Theresy Mayovej je to nedôstojné.


Už ste čítali?